Prvý deň medzi mladými čarodejmi
8.8.2000
Ani som sa nenazdal, a už je to tu. Deň, keď sme sa mali rozlúčiť s rodičmi, nasmerovať do hlbších častí Londýna. Nebudem predbiehať situácie, len som strašne vytešený. Zhrniem všetko poporade, čo sa dialo predtým, než sme vstúpili hlbšie do sveta kúzelníkov.
24.7.2000 - 30.7.2000
Ach, denníček, to bol teda týždeň. Vlastne, ani sme neboli doma, asi to bolo tým. Prespali sme celý týždeň u niekoho iného. Boli to naši kamaráti. Najprv sme tri dni strávili čas u môjho kamaráta Caleba, ktorého som ti už spomínal dávnejšie. Ďalšie tri dni sme strávili u Charlinho kamarátky, Vicky.
Dni u Caleba
To bolo niečo super! Najlepšie strávený Júl u Caleba. V nedeľu sme sa rozlúčili s rodičmi. Zdalo sa mi, že sa aj tešili, ale posledné dva týždne boli celkom smutný, keďže sme zachvíľku už aj my išli na dlhú dobu preč.
Calebova mama nás s radosťou privítala. Upiekla nejaké chutné koláče, z ktorých som sa doslova nažral. To sa potom odrazilo večer, keď ma hrozne bolelo brucho. Ale späť k začiatku. Najedli sme sa, Caleb bol hrozne šťastný, že sme k nemu prišli všetci traja. Poobede sme si postavili stan, kde sme potom jednu noc prespali. Hovorili sme si strašidelné historky, ktoré ja moc nemusím, tak som sa snažil zaspať. Samozrejme, keď som už skoro zaspal, všetci traja ma hrozne vystrašili. Ja som sa chvíľku na nich hneval, kým sa oni smiali, no Caleb ma presvedčil, aby som to bral za zábavu. Začal som sa aj ja hrozne smiať. Rozhodol som sa, že ostanem s nimi ešte dlhšie hore.
Na druhý deň sme sa naraňajkovali. Mali sme praženicu, bolo to výborné. Calebova mama zvykne piecť aj torty pre iných ľudí. Robí naozaj úžasné torty. Po raňajkách sme zbalili stan a rozhodli sme sa, že pôjdeme na zmrzlinu. Ja som si dal iba jeden kopček, a to čokoládovú. Ostatný si samozrejme dali po dvoch kopčekoch. Chvíľku sme sa tam rozprávali, a rozhodli sme sa, že zajtra sem skočíme na pizzu, večer. V tento deň sme si ešte zahrali u Caleba na záhrade naháňačku. Dosť sa divím, že mám takú výdrž. Málokedy tak dokážem behať, hlavne cez leto, keď je veľké teplo. Zachvíľku tu bol večer, to znamená umyť sa, najesť sa a spať, v našom prípade si zahrať ešte chvíľku karty v stane. Hrali sme čierneho petra. Bola to celkom sranda, ja som bol raz čiernym petrom, no Max bol trikrát. Som si pomyslel, že to tak má byť.
Posledný deň bol najlepší. Večer sme išli s Calebovou mamou do pizzérie. Dali sme si salámovú a tuniakovú pizzu. O pár minút neskôr, keď sme už dojedli, po nás prišli naši rodičia. Chvíľku si ešte pokecali s Calebovou mamou, následne nás odviezli domov. Rozprávali sme mame, koľko zážitkov a srandy sme zažili u Caleba, ktorému som večer napísal ešte dopis, že idem na školu preč, ďaleko. Že sa možno vrátim na vianočné prázdniny a stretnem sa s ním. Bolo mi ho ľúto.
Dni u Vicky
K Vicky sa mi moc nechcelo ísť. Charlie ma však prehovoril, tak som sa s nimi vo štvrtok vybral k Vickiním, ktorý bývajú trošku ďalej, ako Caleb. Išli sme tam vlakom. Keď sme k nim došli, nikto neotváral. Čakali sme tam asi päť minút. Po piatich minútach sa tam objavali, a ospravedlnili sa nám. Boli na nákupoch. Charlieho a Maxa to trošku štvalo, ja som to prijal. Vicky už mala v izbe pripravenú tortu, lebo včera mala narodeniny. Včera oslavovali s rodinou. Dnes sme boli na rade my. Urobili sme si veľkú oslavu, pozreli sme si strašidelné rozprávky, zahrali sme si nejaké spoločenské hry, pili sme detské šampanské... a spať! Bolo toho naozaj na prvý deň dosť.
Na druhý deň sme vstali dosť neskoro, a aj to nás musela Vickina mama zobudiť. Rýchlo sme sa prezliekli, najedli a išli von do záhrady, kde sme sa kúpali v bazéne. Max s Charliem si zobrali so sebou vodné pištole, a každého tam postrekovali. Mňa to moc netešilo, ale musel som sa nejako zobávať, no nie? Vicky nám v bazéne povedala, že nás zajtra zoberie do kina, na nejaký dobrodružný film. Na názov si nespomínam, furt mi to vypadne z hlavy. Max a Charlie sa samozrejme tešili najviac, aj sa s Vicky viac bavili ako ja. Vicky je o 4 roky staršia ako my, asi preto. Radšej sa kamarátim s deťmi v mojom veku približne.
Tretí, a zároveň posledný deň sme išli do toho kina na dobrodružný film. Išli sme tam okolo štvrtej poobede. Film trval 2 hodiny + 1 prestávka, ktorá trvala 20 minút. Išli sme si kúpiť popcorn, colu a boli sme samozrejme na potrebe. Bez toho by sme nevydržali, hlavne Max, ktorý zvykne mávať nejaké žalúdočné problémy. Charlie sa mi furt sťažuje, ale Charlie to odkiaľ môže vedieť? Zaujímavé, nie? Film sme si užili, veľa sme sa aj nasmiali pri niektorých situáciách. Po skončení filmu nás už čakali pred kinom rodičia. Rozlúčili sme sa s Vicky. Charlie a Max jej nemali v pláne povedať, že ideme preč na školu. Ja som mykol plecami, a mlčal.
8.8.2000
Ostatné dni boli menej zaujímavé, tak sem nebudem písať čo sa dialo týždeň pred odchodom od rodiny. Možno sa zmienim, že rodičia veľa preplakali. Ale, pre nás to bol veľký deň! Išli sme už medzi čarodejníkov! Išli sme medzi ľudí, ako sme my! Samozrejme, nás mama obliekla ako strašiakov. Tentokrát som musel s Maxom súhlasiť. Išli sme skoro ráno, asi okolo siedmej na vlakovú stanicu. Vlak nás viezol do útrob Londýna. Akonáhle sme dorazili, s rodičmi sme sa rozlúčili, samozrejme plakali, a povedali sme im, že pravdepodobne na vianočné prázdniny sa stavíme domov. Ale budeme im písať sovy.
Max a Charlie si ešte niekam zašli, ja som išiel zatiaľ hľadať Deravý kotel. Nebolo to v podstate ďaleko, len som to musel nájsť. Akonáhle som dorazil na nejaké miesto, nevedel som, či to je ono, ale mal som nejaké tušenie, že áno. Tam som netrpezlivo čakal súrodencov. Dozvedel som sa avšak niečo zaujímavého. Muklovia toto miesto vidia ako zrúcaninu. Kým som čakal na bratov, prišla ku mne nejaké dievča, menom Isabella. Tá mi povedala, nech vojdem do kotla, a že určite moji bratia prídu. Nebol som si istý, či mám ísť dnu. Čo keď sa mi budú vysmievať? Čo keď sa nejako strápnim?
Bolo tam okolo asi 5-7 ľudí. Sadol som si k voľnému stolu. Nečakal som dlho, a videl som v oknem chlapca. Mal rovnaké oblečenie ako Max. Okamžite som išiel von, a bol to on! Ale, kde je Charlie? Nebol nikde. Mysleli sme si, že ho buď mama zobrala domov späť, alebo išli na nákupy, alebo už neviem.... S Maxom sme naňho čakali vonku asi 20 minút. Potom nás Isabella presvedčila, nech pôjdeme dnu do Kotla, že on príde. Mal som o neho strach. S Maxom sme si sadli hneď k prvému stolu, kde sedela tuším nejaká Katie.
Chvíľku sme pokecali. Katie je v Nebelvíre! Očaká nás tam, a dúfam sa tam naozaj dostaneme. Veľmi rád by som tam bol s takými úžasnými ľuďmi, ako je napríklad ona. Potom som im vyprával niečo o chémií. Samozrejme brata to celkom štvalo. Katie a Bella mi ešte povedali niečo o profesorovi Alertovi. Že jemu by som nemal vyprávať nič o chémií, lebo mi niečo spraví. Dúfam nás tak nebude učiť lektvary.
Zachvíľku prišiel brigádnik, ktorý nám následne pridelil izbu. Boli sme na izbe piati. Ja, Max, Nikolaj a ešte dvaja chalani, ktorých meno si bohužiaľ nepamätám. Charlie nikde! Bol som nervózny, že čo je už s ním. Max zase vtipkoval, že ho možno prešiel vlak. No vtedy sa ma ešte väčší strach zmocnil. Snáď nie. Išiel som do Kotla, chvíľku sa tam poobzerať, až zrazu... Bella a Katie mi tvrdia že mám červené vlasy! To snáď nie! Moje krásne peroxidové sú preč? Ako to? Ževraj to je iba kúzlo. Vyletel som hore na záchody. Nemohol som tomu uveriť. Bella ma ukľudnila a povedala mi, že to bude trvať maximálne 10 minút. Vtedy sa mi ulavilo. A vieš čo mi dala? Knižku lektvarov pre prvý ročník! Už som začal niečo čítať, no nemal som veľkú náladu. Bol som unavený. Vlasy sa mi našťastie vrátili späť. Išiel som na izbu. Nikto tam nebol. Povedal som si, že na chvíľku si odpočiniem.
Zobudil som sa s výbornou náladou. Letel som ihneď do Kotla pozrieť, či Charlie neprišiel. A predstav si! Bol tam! Charlie tam bol! Objal som ho ihneď a spýtal som sa, kde toľko bol. Jeho odpoveď: "Hľadal som záchody." Takto toto ma vážne zarazilo. Do čerta kde toľko hľadal záchody?! Hrozne som bol naštvaný, ale aj šťastný, že sa už konečne vrátil. Keďže on ešte nemal izbu, musel si zariadiť. Chceli sme byť traja, tak sme poprosili brigádničku, či by nám to nejako nevedela zariadiť. Našťastie vedela.
Pridelila k nám ešte jedného chalana, menom Ryan. Je celkom v pohode, len je celkom tichý. Chvíľku sme blbli na izbe. Neskôr sme ešte nachvíľočku išli do Kotla. Poslednýkrát v ten deň. Tá Bella! vystrašila ma! Mala na sebe kapucňu a bola celá v čiernom. Myslel som si, že je to smrť. Začal som po celom kotli vrieskať. Až ju tuším jeden chalan odzbrojil. Potom s ňou niečo chceli spraviť. Odtiahli ju, ďalej neviem čo sa stalo. Dúfam nič vážne.
Nakoniec sme si ešte s Katie a Marry pokecali chvíľočku. Nakoniec sa ma zmocnil spánok, rovnako ako mojich súrodencov. Rozlúčili sme sa s Katie a Marry, namierili sme do našej izby, kde sme zase chvíľku blbli, ale hlavne Max a Charlie. Nakoniec sme si povedali dobrú noc, a zajtra nás čaká ďalšie dobrodružstvo, teraz už vo svete medzi kúzelníkmi!
Erasmus Holden
Komentáre
Prehľad komentárov
Skvělý :) Moc hezky napsaný!
komentář
(Natasha Winslet, 29. 12. 2015 15:48)Moc pěkný zápisek :) Líbí se mi jak přidáváš i fotky ze hry...
Super
(Katie Vayne, 29. 12. 2015 19:16)