Mesiac pred odchodom od rodiny III.
16.7.2000
Konečne ťa znova otváram, po hádam viac ako týždni. Tak či tak sa nič zaujímavého neudialo. Predchvíľou sme práve obedovali. Obed bol celkom kľudný, skoro sa nikto s nikým nebavil. Rodičia sa stihli včera trošku pohádať. Neviem presne o čo išlo, len som počul zvýšený hlas otca a matky, keď som bol zatvorený v detskej. Stavím sa, že zajtra zase budú komunikovať. Aspoň tak skončili ich predošlé hádky.
Max? Charlie? No, ani neviem ako rád to sem píšem, ale sú kľudný. Ani neviem čo je s nimi. Nejako sa zmenili odvtedy, ako sme boli u starkých. Tým lepšie, aspoň si trošku niekedy aj normálne pokecáme. Minule sme si zahrali naháňačku. Bolo to úplne super! Hlavne, keď som spadol skoro na chodník, no našťastie sa to nestalo. Zahrali sme si aj nejaké spoločenské hry, ale len s Maxom. Charlie ochorel, ale nie je to nejaké vážne. Len mu trošku stúpla teplota a kašle. Stavím sa že do týždňa ho to prejde. Už len kvôli tomu, aký je hyperaktívny a dosť má vysokú imunitu.
Ostatné dni boli celkom nudné a upršané. Sa divím, že vôbec v lete toľko pršalo, ale to asi kvôli tým horúčavám. Ale výhoda leta, furt som si dával ľadové nápoje. Samozrejme Charlie si toho dal najviac a aj viac, ako som čakal. Asi kvôli tomu je chorý, ale teraz nemám chuť to tu riešiť. Ako ľutujem ich, ale tento denník nemá byť len o nich, no nie?
Mimo toho čo som robil? Pomáhal som s letným upratovaním rodičom. Každé ročné obdobie máme veľké upratovanie domácnosti. Nemám to moc rád, ale musím sa s tým zmieriť. Ja som mal na starosti detskú izbu s Charliem, a obývačku s Maxom. Celkom som sa pobavil, keď Max rozbil vázu, ktorú sme stihli kúpiť minulý rok vo Francúzsku. Mama si to nevšimla, čo je jediné šťastie, inak by nám dala určite niečo navyše robiť. Detská izba ani nebola taká rozobraná. Jedine sme museli nejaké veci triediť, ktoré nepoužívame a treba ich vyhodiť, poprípade to zobrať do detského domova.
O pár dní sa Charlie uzdravil, to znamenalo blbnutie znova s Maxom. Tentokrát som sa k nim nepridal. Prečo? Asi, lebo sa mi nechcelo, a už sa blížilo obdobie, keď pôjdeme k ostatným čarodejníkom, do nejakého Deravého kotla. O tom mieste som ešte nič nepočul, ale ževraj do je v Londýne. Asi to musí byť veľmi dobre skryté, lebo Londýn poznám celkom dobre. Pred týždňom u nás tiež bola návšteva. Tentokrát babka a dedko z maminej strany. Hrozne som sa potešil, lebo s nimi sa málokedy vidím. Bývajú celkom ďaleko. Čomu som sa potešil, bol darček od nich. Dostal som od nich nejaké chemikálie. Vraveli, že veľmi ťažko to vedeli zohnať, keďže oni sa v muklovskom svete moc nevedia orientovať. Dostal som od nich nejaké soli. Celkom som bol šťastný, že som mohol vidieť modrú skalicu naživo, samozrejme to bolo uzavreté v takej nádobe. Ďalej som videl jodid sodný. Celkom zaujímavá soľ, na svoj vzhľad. No a nakoniec uhličitan sodný. To poznám, o ňom som niečo čítal. Tieto soli som si uložil do svojej zbierky. Max a Charlie dostali nejaké vodné pištole. Už vidím, ako to všade bue vyzerať. Dúfam sa budú hrať vonku.
Včera som bol u kamaráta Caleba. Je o rok mladší. O Rokforte som mu zatiaľ nič nepovedal, ale asi mu budem musieť povedať, keďže už zachvíľku idem preč. Konečne nebudem mať žiadne samoštúdium. Konečne spoznám viac spolužiakov. Viac ľudí, ktorí sú ako ja. Asi budúci týždeň, keď pôjdem znova, posledný krát ku Calebovi, mu všetko poviem. Určite bude smutný. U Caleba sme si zahrali šachy. Vyhral. On je v šachoch majster. Má jednu veľkú knižku o šachu. Asi si to raz vypožičiam, lebo sú tam naozaj skvelé ukážky niektorých partií. Ešte sme sa chvíľku rozprávali o prázdninách. Boli na Slovensku. Ževraj je to tam úžasné. Hlavne na severe stredného Slovenska majú pekné tradície. Boli pozrieť nejaké mestá ako.... Želatína? Žilina? Niečo také. Nepoznám tie mestá, nikdy som o nich nepočul.
A dostali sme sa až k dnešnému dňu. Už je 6 hodín večer. Otec pripravuje večeru, mama opravuje nejaké testy. Niekedy sa na tie testy žiakov z inej školy pozriem, a celkom zaujímavé otázky tam sú. Mama učíť bielu mágiu. Podľa nej je to najnormálnejší predmet zo všetkých na tej škole. Bohužiaľ, neviem to posúdiť, ostatné nepoznám. Neviem čo sa tam učí, ja som skôr zvedavý, ako to bude prebiehať v Rokforte. Som zvedavý, aké budem mať predmety v prvom ročníku. Ale najviac sa teším asi na tie lektvary, ktoré tam sú na 100%. To ževraj musí byť na každej škole, povedala mi to mama. Chvíľku vydrž denníček, idem sa umyť, potom sa navečeriam a vrátim sa.
--------------------------------
Erasmus je bifľa! Ospravedlňujem sa za preškrtnutie, prekáža mi to, ale Charlie sa nudil. Som mu pekne vynadal. Nabudúce aj ja jemu načarbem niečo do denníčka. Blbec. No, vráťme sa späť kde sme skončili. Na večeru som mal praženicu. S prepáčením som jedol ako nejaké zviera. Bol som hladný a praženicu mám veľmi rád. Horšie je, že ma pravdepodobne bude bolieť brucho, ako vždy, keď sa prežeriem s prepáčením. Súrodenci sa hrajú nejakú spoločenskú hru. Asi dámu. A ja pôjdem spať, denníček. Už ma bolí aj ruka. Aj som unavený. Zívam tu už pár minút. Tak sa maj a čoskoro ťa znova otvorím a niečo pekné do teba napíšem.
Erasmus Holden
Komentáre
Prehľad komentárov
Hojky, tak konečně jsem dolouskal tvé zápisky :D jsem byl ve skluzu s časem mnoo takže tak. :D Jinak jsem chtěl poznamenat, že máš super zápisky :D Ty se sourozenci budeš zajímavou atrakcí, jestli takhle budete hrát dohromady, jako ty o tom píšeš. ;-)
A s tou želatinou jsi to zabil :D Bomba. Už se těším na další zápisky. ;-)
Komentář :D
(Nikolaj A.A. Alexejev, 23. 12. 2015 10:47)